Cieľom tohto článku je zamerať sa na tvorbu miestnych noriem, konkrétne na všeobecne záväzné nariadenia obcí, s dôrazom na ich kontrolné mechanizmy ako ex ante, tak aj ex post. Proces vypracovania a prijímania všeobecne záväzných nariadení obcí zostáva vysoko relevantnou, sledovanou, kontrolovanou a diskutovanou témou. Chyby miestnych orgánov v oblasti legislatívnej činnosti sú početné, a preto sú odborné kapacity a vedomosti v tejto oblasti dôležité a žiaduce v rámci miestnych samospráv na zabezpečenie úrovne a kvality ich legislatívnej činnosti. Osobitne ilustrujeme externú kontrolu prostredníctvom prokuratúry na konkrétnom prípade obce, kde kroky prokuratúry viedli podľa správneho súdneho konania k podaniu správnej žaloby. Článok sa tiež zaoberá súdnym dohľadom, konkrétne Ústavným súdom Slovenskej republiky, kde predstavujeme konkrétne prípady, v ktorých Ústavný súd SR zistil nezhody medzi všeobecne záväznými nariadeniami obcí a Ústavou Slovenskej republiky. Cieľom tohto článku je prispieť k zlepšeniu činnosti obcí pri tvorbe noriem tým, že predstavíme niektoré konkrétne príklady porušení všeobecne záväzných nariadení, na ktoré poukazovali občania alebo prokurátor, a ktoré boli rozhodnuté súdmi. Okrem toho, že článok slúži ako inšpirácia pre odborné kapacity v miestnej samospráve, ktoré sa zaujímajú o legislatívne otázky, článok tiež slúži širšej verejnosti na zvýšenie povedomia o význame a dôležitosti obcí ako subjektov regulujúcich správanie fyzických a právnických osôb žijúcich na ich území, a tiež na uvedomenie si významu a dôležitosti ex ante aj ex post iniciatív samotných občanov.
Príspevok sa zaoberá problematikou hodnotenia výpovede spolupracujúceho obvineného v podmienkach zásady voľného hodnotenia dôkazov. Analyzuje normatívne východiská postavenia spolupracujúceho obvineného, význam benefitov poskytovaných za spoluprácu a ich vplyv na vytváranie skutkových záverov v trestnom konaní. Pozornosť venuje rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a Ústavného súdu Slovenskej republiky vo vzťahu k požiadavkám na overovanie benefitovo motivovaných výpovedí. Príspevok zároveň reflektuje aktuálny legislatívny vývoj týkajúci sa požiadaviek pravdivosti a úplnosti výpovede spolupracujúcej osoby. Pri spracovaní témy sa využíva analytická metóda, metóda komparácie a metóda právnej interpretácie. Osobitná pozornosť sa sústreďuje na požiadavku metodickej disciplíny pri hodnotení dôkazov a na preskúmateľnosť skutkových záverov v trestnom konaní.
This article deals with the topical issue of human rights protection by companies. Companies, like other legal entities, can have adverse effects on human rights. The primary aim is therefore to analyse Directive (EU) 2024/1760 of the European Parliament and of the Council of June 13, 2024, on corporate sustainability due diligence and amending Directive (EU) 2019/1937 and Regulation (EU) 2023/2859, which, once transposed, will establish due diligence for companies in the field of human rights protection.
